Martin Róth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Róth
priekopník turistiky, učiteľ
Martin Róth
Narodenie3. august 1841
Kežmarok, Rakúske cisárstvo
Úmrtie25. február 1917 (75 rokov)
Spišská Nová Ves, Rakúsko-Uhorsko
Známy vďakaaktívny činovník Uhorského karpatského spolku
Profesiaučiteľ
ManželkaHermína Zlochová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Róth

Martin Róth alebo Martin Roth (* 3. august 1841, Kežmarok, Rakúske cisárstvo – † 25. február 1917, Spišská Nová Ves, Rakúsko-Uhorsko) bol slovenský priekopník turistiky, učiteľ.

Zo životopisu[upraviť | upraviť zdroj]

Otec Martin, matka Zuzana, rod. Schwartzová, manželka Hermína rod. Zlochová. Školské štúdiá zakončil na Evanjelickom lýceu v Kežmarku. V Budapešti roku 1868 získal diplom učiteľa pre stredné školy. Pôsobil ako vychovávateľ v Nemecku a v Uhorsku. Po dvoch rokoch sa vrátil do Spišskej Novej Vsi, kde od roku 1870 pôsobil ako učiteľ zemepisu a prírodopisu. Neskôr bol riaditeľom gymnázia. V roku 1909 odišiel do dôchodku.

Takmer celý život sa venoval propagácii a rozvoju turistiky. V rokoch 1877 – 1888 redigoval ročenku Uhorského karpatského spolku. Keď sa sídlo spolku premiestnilo z Kežmarku do Spišskej Novej Vsi stal sa najaktívnejším členom a hlavným organizátorom rôznych turistických akcií. Bol priekopníkom turistiky a horolezectva vo Vysokých Tatrách, jedným z hlavných iniciátorov budovania turistických útulní a chodníkov, sprístupňoval doliny a rokliny Slovenského raja. Zaoberal sa zemepisným názvoslovím Tatier.

Bol spoluzakladateľom Karpatského múzea v Poprade, aktívne sa podieľal na jeho zveľaďovaní, stal sa autorom prvej expozície minerálov a hornín v múzeu. V roku 1885 usporiadal v múzeu mineralogickú zbierku. V Slovenskom raji je po ňom pomenovaná roklina. Má tu pamätnú tabuľu.[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  2. KOLLÁROVÁ, Zuzana; KOL.. Biografický slovník mesta Poprad. 1.. vyd. Poprad : Mestský úrad Poprad, 2004. 2437 s. ISBN 80-969037-6-4.